Letné sezónne práce už začali a a za vidinou lepšieho zárobku aj SZČO často opúšťa územie SR. Preto sme aktuálnu tému podrobne rozpracovali, popísali v odbornom blogu, v ktorom sa dozviete, aké sú „odvodové pravidlá a povinnosti v rámci EU“.
http://www.danovecentrum.sk/clanok-blogu/szco-a-vykon-prace-mimo-uzemia-sr.htm
Blížia sa sezónne práce a za lepšími zárobkami aj samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) opúšťajú územie SR, či už na kratšie alebo dlhšie obdobie. V súlade so všeobecnými pravidlami v nariadení (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (ďalej len „nariadenie EPaR č. 883/2004) je nutná registrácia do systému sociálneho zabezpečenia (sociálne poistenie a zdravotné poistenie) a platenie poistného v štáte, v ktorom dochádza k výkonu práce a zároveň sa zamedzuje dvojitému odvodovému plneniu, t. z. v jednom období môže osoba podliehať právnym predpisom len jedného členského štátu.
Ak sa chce slovenská SZČO vyhnúť problémom pri kontrole príslušných orgánov iného členského štátu, prípadne uľahčiť si u nich vybavovanie týchto záležitostí a ostať pri výkone práce mimo územia SR v slovenskom sociálnom systéme zabezpečenia, nemala by zabudnúť na vybavenie potrebných dokladov v Sociálnej poisťovni a to pred začatím práce. V tomto blogu si preto popíšeme, aké sú možnosti, podmienky pri vybavovaní formulárov PD A1 (E 101) v súlade s nariadením EPaR č. 883/2004.
http://www.socpoist.sk/nariadenie–es–europskeho-parlamentu-a-rady-c-883-2004–z-29-aprila-2004/34228s
- Inštitút vyslania podľa článku 12 nariadenia EPaR č. 883/2004
Inštitút vyslania je výnimka zo všeobecných pravidiel, pri ktorej SZČO môže podliehať slovenským právnym predpisom za predpokladu, že výkon činnosti v inom členskom štáte nepresiahne obdobie 24 mesiacov.
Formulár PD A1 sa teda vystavuje na obdobie trvania pracovnej činnosti, ktorú SZČO preukazuje, napr. obchodnou zmluvou, objednávkou a pod., tak aby bolo možné identifikovať miesto, obsah, obdobie výkonu práce, zahraničný subjekt, maximálne však na dobu 24 mesiacov. Ak má teda SZČO častejšie kratšie rôzne práce, na každú prácu je potrebný samostatný formulár PD A1 a v prípade, že obdobie medzi jednotlivými prácami je kratšie ako 2 mesiace, platnosť formulárov sa spočítava a celkovo nemôže presiahnuť 24 mesiacov. V prípade, ak je obdobie medzi jednotlivými prácami dlhšie ako 2 mesiace, vzniká nový nárok na 24 mesiacov vyslania (nové spočítavanie).
Medzi základné podmienky splnenia inštitútu vyslania patrí:
- súlad činnosti, ktorá sa má vykonávať v inom členskom štáte s činnosťou na živnostenskom oprávnení vydanom v SR
- registrácia na príslušnom Daňovom úrade ako SZČO, plnenie daňovej povinnosti
- SZČO nemôže mať evidované nedoplatky na poistnom v Sociálnej poisťovni, v Zdravotnej poisťovni. V prípade nedoplatkov sa akceptuje povolený splátkový kalendár, jeho riadne plnenie.
- SZČO musí preukázať, že minimálne dva mesiace pred vyslaním mala výkon podstatnej činnosti na území SR a to, zmluvami, objednávkami, faktúrami a pod.
V prípade vyhovenia žiadosti o vyslanie, ostáva SZČO plniť odvodové povinnosti voči Sociálnej a Zdravotnej poisťovne v súlade so slovenskými predpismi a preukazuje sa pri kontrole v inom členskom štáte vystaveným formulárom PD A1.
V prípade nevyhovenia žiadosti o vyslanie, je SZČO povinná sa registrovať a plniť odvodové povinnosti v danom členskom štáte v súlade s danými právnymi predpismi a na území SR sa z tohto titulu odhlásiť v Sociálnej aj Zdravotnej poisťovni z registrácií ako SZČO.
V Sociálnej poisťovni predloží vyplnené oznámenie: „Oznámenie slovenskej samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), na ktorú sa v oblasti sociálneho zabezpečenia prestali alebo opätovne začali uplatňovať právne predpisy Slovenskej republiky „.
Ak by občan SR riešil výkon práce SZČO v inom členskom štáte spôsobom, že by si nezaložil živnostenské oprávnenie na území SR, ale priamo v danom členskom štáte, automaticky podlieha právnym predpisom daného členského štátu. A v prípade získanej „zákazky“ – činnosti na území SR sa postupuje obdobným spôsobom, avšak žiadosť o vyslanie na územie SR podáva na príslušnej inštitúcii v danom členskom štáte, ktorá ho následne posudzuje.
- Určenie uplatniteľnej legislatívy podľa článku 13 nariadenia EPaR č. 883/2004
V prípade vykonávania činností v dvoch alebo viacerých členských štátoch, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu.
Ide o situácie, kedy má SZČO so slovenským živnostenským oprávnením často pravidelne vykonávanú prácu v inom členskom štáte (striedavý výkon práce) alebo má súčasne živnostenské oprávnenie aj v inom členskom štáte alebo vykonáva SZČO na území SR, ale zároveň ako osoba je zamestnancom v inom členskom štáte.
Žiadosť o určenie uplatniteľnej legislatívy podáva pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa trvalého pobytu a pri jej posudzovaní sa prihliada na percentuálny podiel výkonu práce v SR a v danom členskom štáte, prihliada sa na tzv. centrum životných záujmov danej fyzickej osoby, čo znamená, v ktorom štáte ako často sa zdržiava, aké má majetkové pomery v SR, aké rodinné väzby, a pod.
V prípade určenia inej legislatívy ako slovenskej, má SZČO rovnaké oznamovacie povinnosti voči inštitúciám v SR, aké sú spomenuté pri inštitúte vyslania.
- Udelenie výnimky podľa článku 16 nariadenia EPaR č. 883/2004
V ojedinelých komplikovaných prípadoch, v prípade, že by fyzická osoba nespĺňala podmienky na vydanie formulárov preukázateľných slovenskú legislatívu a chcela by podliehať slovenskej legislatíve, môže využiť článok 16 nariadenia EPaR č. 883/2004 a podať žiadosť o vystavenie formulára PD A1 z dôvodu udelenia výnimky. Výnimku môže udeliť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na základe spoločnej dohody zúčastnených členských štátov. Na výnimku teda nie je právny nárok, ide o vzájomnú dohodu štátov.
Vystavený formulár PD A1 v SR, či už podľa článku 12, 13 alebo 16 nariadenia EPaR č. 883/2004 slúži SZČO nato, že nemá odvodové povinnosti voči inému členskému štátu, ale podlieha slovenskej legislatíve. A žiadny príslušný orgán iného členského štátu nemôže podľa právnych predpisov EU, tento formulár zrušiť, prípadne neuznať. Je preto najlepšie „vycestovať“ za prácou až po jeho vystavení. Často krát však bývame v časovej núdzi, nestihneme v dostatočnom predstihu podať žiadosť, prípadne posudzovanie vyžaduje dopĺňanie údajov, dokladov a samotné vystavenie trvá dlhšie ako je váš čas odchodu za prácou, preto odporúčam vždy si nechať Sociálnou poisťovňou opečiatkovať kópiu žiadosti o vystavenie formulára PD A1 a vycestovať aspoň s touto kópiou. V prípade kontroly v inom členskom štáte by ste zatiaľ preukázali podanie žiadosti, preukázali, že ste posudzovaný v SR a dodatočne im po vystavení formulára, formulár PD A1 preukázali.
http://www.socpoist.sk/vzory-tlaciv-k-formularu-pd-a1-yjg/48847s
Dobrou pomôckou pri zisťovaní príslušných orgánov iných členských štátov je zoznam zverejnený na stránke Sociálnej poisťovne, v ktorom nájdete nielen oblasť odvodových povinností, ale aj nárokových, dávkových.
http://www.socpoist.sk/institucie-socialneho-zabezpecenia/8914s
A v neposlednom rade netreba zabudnúť, že pri dosahovaní príjmov, ale aj výdavkov zo zdrojov mimo územia SR (zo zahraničia), je potrebné tieto uviesť aj v osobitných záznamoch daňovníka v Daňovom priznaní typu B (oddiel XIV.), kde sa špecifikuje druh príjmu, uvádza kód štátu podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 112/2012 Z. z. a v prípade povinného zahraničného poistenia aj výdavky preukázateľne zaplatené na takéto poistenie.
Napriek tomu, že je celý blog venovaný slovenským SZČO a ich výkonu práce mimo územia SR, na záver by som len pripomenula, že aj zahraničné SZČO s výkonom práce na území SR, ktoré nedosahovali príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ale podľa právnych predpisov krajiny, kde príjmy zdaňovali a v oblasti sociálneho zabezpečenia sa na nich vzťahujú právne predpisy SR, sú povinné registrovať sa prostredníctvom oznámenia: „Oznámenie zahraničnej samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), na ktorú sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú právne predpisy Slovenskej republiky“.