Napísali sme praktické príklady posúdenia mesačného uplatňovania odpočitateľnej položky v Zdravotnej poisťovni a správneho výpočtu jej výšky. Ak nespĺňate nárok na mesačnú odpočítateľnú položku alebo ste o ňu zabudli požiadať, zohľadní Vám ju Vaša zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní. Pozrite sa, aký je rozdiel pri mesačnom a pri ročnom uplatnení.
Ak potrebujete pomôcť správne posúdiť nárok a výšku OP, obráťte sa na nás.
V predchádzajúcom blogu sme sa venovali celej novelizácii zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a predstavili sme si odpočítateľnú položku („ďalej OP“). Paragrafy a znenie novelizácie sme si teda uviedli a v dnešnom blogu by sme si ukázali pár príkladov posudzovania nároku, výpočtu OP a vyplnenia nového Výkazu platného od 1.2.2015.
Takže v skratke, základnou podmienkou nároku na OP je:
- uplatňuje sa len pri zamestnancoch v pracovnom, štátnozamestnaneckom, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (ďalej v texte len „v pracovnom pomere“) okrem zamestnancov s odvodovou úľavou na zdravotnom poistení.
OP sa uplatňuje v prípade, že je príjem zo zárobkovej činnosti nižší ako 570 eur mesačne alebo nižší ako 6.840 eur ročne, inak je OP vo výške 0 eur.
Pri mesačnom posudzovaní nároku OP teda zamestnanec v pracovnom pomere, nemôže mať súčasne dvoch zamestnávateľov, ani byť registrovaný ako SZČO a musí o mesačné uplatňovanie OP požiadať svojho zamestnávateľa písomne, prostredníctvom tlačiva „Oznámenie na uplatňovanie nároku na OP“, a to do 8 dní od vzniku pracovného pomeru.
Ak to nestihne alebo v čase vzniku pracovného pomeru nespĺňa podmienky nároku (aj keď neskôr by ich spĺňať začal), nemá viac v priebehu pracovného pomeru u daného zamestnávateľa nárok na mesačné uplatňovanie OP. Bude musieť počkať na ročné zúčtovanie, kde mu nárok a výšku OP uplatní automaticky príslušná Zdravotná poisťovňa.
V prípade, že v čase vzniku pracovného pomeru zamestnanec spĺňa podmienky a včas požiada zamestnávateľa o mesačné uplatňovanie OP a následne neskôr v priebehu uplatňovania mesačnej OP, prestane zamestnanec spĺňať podmienky na OP, napr. zamestná sa aj u iného zamestnávateľa, má povinnosť to do 8 dní oznámiť zamestnávateľovi, ktorý OP mesačne uplatňuje a mesačný nárok na OP mu zaniká a nárok sa viac neobnovuje. Ako som spomínala v predchádzajúcom blogu, Zdravotné poisťovne budú mať kontrolu pri uplatňovaní OP v mesačnom výkaze na register danej osoby, či nemá súbežnú registráciu (iný zamestnávateľ, SZČO).
Výška mesačnej OP je 380 eur a znižuje sa o dvojnásobok časti toho príjmu, ktorá prevyšuje sumu 380 eur. V prípade, ak nebol zamestnanec v pracovnom pomere celý kalendárny mesiac, vypočítava sa alikvotná čiastka príslušná počtu kalendárnych dní pracovného pomeru. Zaokrúhľovanie výšky OP je na dve desatinné miesta smerom nahor. Suma OP nemôže byť vyššia ako samotný príjem.
Uvedieme si príklady posudzovania spolu aj s výpočtom mesačnej OP.
Príklady:
1)
Pracovný pomer od 15.1.2015 s mesačným príjmom 500 €
Zamestnanec zároveň registrovaný od roku 2013 ako SZČO – živnosť však pozastaví 20.1.2015
= nespĺňa podmienky na mesačné uplatňovanie OP, nakoľko bol súčasne aj zamestnancom aj SZČO
Mesačné uplatňovanie OP si teda počas celého pracovného pomeru nemôže uplatniť –OP bude zohľadnená až v ročnom zúčtovaní, pričom v danom prípade záleží, aký bude úhrn príjmov zo závislej činnosti a SZČO.
Stačí, ak je súbežne len jeden kalendárny deň a nespĺňa podmienky na mesačnú OP.
Zamestnávateľ preto vyplní Výkaz nasledovne
Január 2015 = 17 kal. dní pracovného pomeru (15.1.-31.1) – príjem napr. 280 eur (pomerná časť)
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 17 | 280 | 280 | 0 | 0 | 280 | 28 | 11,20 | 39,20 |
Február 2015 = 28 kal. dní – príjem 500 eur
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 28 | 500 | 500 | 0 | 0 | 500 | 50 | 20 | 70 |
2)
Pracovný pomer od 15.1.2015 s mesačným príjmom 500 €
Zamestnanec zároveň registrovaný od roku 2013 ako SZČO – živnosť však pozastaví do 14.1.2015
- z. odhlásil sa ako SZČO, môže požiadať o mesačné uplatňovanie OP a zamestnávateľ za január 2015 uplatní OP v alikvotnej čiastke podľa počtu kalendárnych dní.
Január 2015 = 17 kal. dní pracovného pomeru (15.1.-31.1) – príjem napr. 280 eur (pomerná časť)
Výpočet OP = 280 / 31 * 17 = 153,55 eur
(t.z. z príjmu 280 eur by bola OP za celý mesiac vo výške 280 eur, takže alikvotná čiastka sa robí z OP z 280 eur)
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 17 | 280 | 280 | 0 | 153,55 | 126,45 | 12,64 | 5,05 | 17,69 |
Február 2015 = 28 kal. dní – príjem 500 eur
Výpočet OP = 380 – (2*120) = 140 eur
(suma 120 je suma prevýšenia príjmu, t.j. 500 – 380)
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 28 | 500 | 500 | 0 | 140 | 360 | 36 | 14,40 | 50,40 |
Pri ročnom zúčtovaní sa však tomuto zamestnancovi spočítajú príjmy zo závislej činnosti aj SZČO (ČZD § 6 ods. 1 – živnosť) a podľa úhrnu týchto príjmov sa posúdi ročná výška OP, pričom môže, nemusí vzniknúť nedoplatok na poistnom.
3)
Pracovný pomer vznikne 1.2.2015 s príjmom 400 €
Zamestnanec požiada do 8.2.2015 o mesačné uplatňovanie OP
Dňa 10.3.2015 sa na dohodu zamestná u iného zamestnávateľa.
Za mesiac február 2015 zamestnávateľ uplatní mesačnú OP, od marca 2015 prestane uplatňovať OP.
Február 2015 = 28 kal. dní – príjem 400 eur
Výpočet OP = 380 – (2*20) = 340 eur
(suma 20 je suma prevýšenia príjmu, t.j. 400 – 380)
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 28 | 400 | 400 | 0 | 340 | 60 | 6 | 2,40 | 8,40 |
Marec 2015 = 31 kal. dní – príjem 400 eur
OP neuplatňuje
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 31 | 400 | 400 | 0 | 0 | 400 | 40 | 16 | 56 |
4)
Pracovný pomer vznikne 1.2.2015 s príjmom 400 €
Zamestnanec požiada do 8.2.2015 o mesačné uplatňovanie OP
Dňa 10.3.2015 sa na dohodu zamestná u toho istého zamestnávateľa, za marec zarobí, napr. 115 €.
Zamestnanec spĺňa podmienky mesačného uplatňovania OP a to aj naďalej od marca 2015, nakoľko má toho istého zamestnávateľa. Pri vykazovaní príjmov do Výkazu preddavkov na poistné od marca, daný zamestnávateľ zohľadní príjem aj z pracovného pomeru, aj z dohody.
Február 2015 = 28 kal. dní – príjem 400 eur
Výpočet OP = 380 – (2*20) = 340 eur
(suma 20 je suma prevýšenia príjmu, t.j. 400 – 380)
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 28 | 400 | 400 | 0 | 340 | 60 | 6 | 2,40 | 8,40 |
Marec 2015 = 31 kal. dní – príjem z pracovného pomeru 400 eur / príjem z dohody 115 eur
Výpočet OP = 380 – (2*135) = 110 eur
(suma 135 je suma prevýšenia úhrn príjmov, t.j. 515 – 380)
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 31 | 515 | 400 | 115 | 110 | 405 | 40,50 | 16,20 | 56,70 |
4)
Pracovný pomer u zamestnávateľa XY zanikne 5.8.2015 – zamestnávateľ si uplatňoval mesačnú OP, mesačný príjem 400 eur.
Nový pracovný pomer u iného zamestnávateľa – ZY vznikne 10.8.2015 s mesačným príjmom 450 eur a zamestnanec včas požiada o uplatňovanie mesačnej OP.
Keďže pracovné pomery netrvali súčasne, zamestnanec má nárok na alikvotnú čiastku OP za august 2015 aj u zamestnávateľa XY aj u zamestnávateľa ZY. Podajú nasledovné Výkazy:
Zamestnávateľ XY
August 2015 = 5 kal. dní (pracovný pomer do 5.8.) – príjem 355 eur
(alikvotná čiastka mzdy, napr. odmeny, preplatená dovolenka..)
Výpočet OP = 355 / 31 * 5 = 57,26 eur
(t.z. z príjmu 355 eur by bola OP za celý mesiac vo výške 355 eur, takže alikvotná čiastka sa robí z OP z 355 eur)
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 5 | 355 | 355 | 0 | 57,26 | 297,74 | 29,77 | 11,90 | 41,67 |
Zamestnávateľ ZY
August 2015 = 22 kal. dní (pracovný pomer od 10.8.) – príjem 320 eur (pomerná časť)
Výpočet OP = 320 / 31 * 22 = 227,10 eur
(t.z. z príjmu 320 eur by bola OP za celý mesiac vo výške 320 eur, takže alikvotná čiastka sa robí z OP z 320 eur)
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 22 | 320 | 320 | 0 | 227,10 | 92,90 | 9,29 | 9,08 | 18,37 |
September 2015 = 30 kal. dní – príjem 450 eur
Výpočet OP = 380 – (2*70) = 240 eur
(suma 70 je suma prevýšenia úhrn príjmov, t.j. 450 – 380)
Pč |
RČ. |
Počet dní |
Celková výška príjmu |
Celková výška príjmu pre uplatnenie OP | Celková výška ďalších príjmov |
OP |
Vymeriavací základ | Zamestnávateľ
10% |
Zamestnanec
4% |
Preddavok spolu |
1. | xx | 30 | 450 | 450 | 0 | 240 | 210 | 21 | 8,40 | 29,40 |
Na tomto príklade vidieť, že zamestnanec spĺňal podmienky nároku na mesačné uplatňovanie OP u oboch zamestnávateľov a príjem sa posudzoval jednotlivo. V auguste 2015, mal u jedného (XY) príjem 355 eur, u druhého (ZY) mal príjem 320. Keby takéto príjmy úhrnom dosiahol zamestnanec len u jedného zamestnávateľa (675 eur), OP by bola nula eur. Z toho vyplýva, že v takomto prípade bude veľmi záležať na úhrne ročných príjmov, v akej výške celkovo budú, pretože je tu pravdepodobnosť vzniku nedoplatku na ročnom zúčtovaní.
Pri mesačnom uplatňovaní OP musí teda zamestnanec spĺňať presné kritéria a v prípade, že ich spĺňa, je len na jeho rozhodnutí, či si OP bude uplatňovať mesačne alebo ročne. Dávam však do pozornosti, že v prípade preplatku na ročnom zúčtovaní, Zdravotná poisťovňa zdaní preplatok zrážkovou daňou (§ 43 ods. 3 písm. p) zákona č. 595/2003 o dani z príjmov), čo sa pri nižších príjmoch nemusí „vyplatiť“. Uveďme si príklad z pohľadu zamestnanca:
- 1.2015 – 31.1.2015 – registrácia SZČO – príjem § 6 ods. 1 nulový
- 2.2015 – 31.12.2015 – pracovný pomer – príjem § 5, napr. 2.200 eur (11×200)
V prípade, ak by si zamestnanec uplatňoval mesačne OP, neplatí poistné do Zdravotnej poisťovne, ktoré by mu mesačne vyšlo v sume 8 eur (4% z 200 eur), a keďže si mesačne uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, neplatí mesačne ani daň z príjmu podľa §5. Výsledkom takéhoto ročného zúčtovania bude, buď nulový nedoplatok/preplatok alebo nedoplatok, ak sa bude robiť výpočet alikvotnej časti ročného OP obdobným spôsobom ako mesačný. Na Vyhlášku ohľadom ročného zúčtovania 2015 si budeme musieť počkať dlhšie.
V prípade, ak by si zamestnanec neuplatňoval mesačne OP, platí mesačne poistné v sume 8 eur a neplatí daň z príjmu podľa §5. Výsledkom takéhoto ročného zúčtovania bude určite preplatok, z ktorého však Zdravotná poisťovňa odvedie zrážkovú daň 19%.
Pri mesačnom uplatňovaní OP by sa daň neplatila vôbec, pri ročnom by sa platila. Z celkového ročného pohľadu odvodov a daní, by sa takémuto zamestnancovi oplatilo OP uplatňovať mesačne (v prípade príjmu cca do 360 eur mesačne).
Ide ale u každého o inú situáciu, rôzne kombinácie a rôzne výšky príjmov. Celkovo si myslím, že väčšina zamestnancov si bude OP uplatňovať ročne, keďže na mesačné uplatňovanie sa môžete rozhodnúť len raz pri vzniku pracovného pomeru za splnenia podmienok. Vznikne tak viacej preplatkov z ročného zúčtovania ako bolo doteraz, za roky kedy sa OP neuplatňovala, a tie prinesú o trochu viac dane do štátneho rozpočtu. Dane zrážkovej, ktorá sa považuje za vysporiadanú, daňovníkovi sa nevráti. Každopádne uvidíme a sme zvedaví, aké zmeny nám prinesie ďalšia novela zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení, ktorá by mala byť po schválení účinná od 1.4.2015.